Sopko: Poviem to na rovinu. Chcem vyhrať titul

Do extraligy sa vrátil po deviatich rokoch a spoločne s Michalom Červeňom a Kamilom Feňom je pamätníkom posledného prešovského titulu z roku 2005. Martin Sopko sa v úvode sezóny rozbiehal pomaly a v zápasoch s papierovo slabšími súpermi ho tréner Šalata šetril. V sobotu však v Myjave ukázal svoju triedu a najmä vďaka jeho výkonu a charizme otočil VK MIRAD PU Prešov duel z 0:2 na 3:2. Tridsaťdvaročný Sopko zaznamenal 24 bodov a dal 10 es!

Prvé dva sety to nevyzeralo, že si z Myjavy odveziete nejaké body….
„Zdalo sa, že dostaneme 3:0 za hodinku. Prvé dva sety nám nevychádzalo nič, začínalo sa to zlým príjmom a tým pádom sme sa ťažko presadzovali v útoku. Na druhej strane treba priznať, že Myjava začala veľmi dobre. Výborne podávali, odtlačili nás od siete a mali navrch. Vedeli sme, že majú silnú základnú šestku a keď niekoho dostaneme dole, tak budeme mať väčšie šance. Prvé dva sety sa nám to však nedarilo, Myjava bola lepšia a my sme pôsobili na ihrisku ako starší žiaci. Neprospelo nám ani to, že sme do Myjavy nešli veľkým autobusom, ale dvomi deväťmiestnymi mikrobusmi a určite to malo vplyv. Chvíľu trvalo kým sme sa rozohrali a rozhýbali.“

Čo sa stalo potom? Zmenili ste niečo po dvoch setoch?
„V systéme ani nie, ale konečne sme sa naštartovali. V úvode tretieho setu sme išli bodík po bodíku, oni znervózneli, chytili sme sa na podaní a pomaličky sa misky vás nakláňali na našu stranu. Lepšie sme prihrávali, Myjavčania začali robiť chyby a mal som pocit, ako keby odchádzali kondične. Veľmi nám samozrejme pomohli aj hráči z lavičky, na smeči Ďuro Drobňák a na bloku Ľuboš Macko. Priniesli nový vietor, skladali ťažké lopty a postupne sme dostali opraty zápasu do svojich rúk. Sme radi, že sme to vyhrali.“

V prvých piatich kolách ste mali papierovo slabších súperov a až Myjava vás poriadne preverila. Museli ste ísť prvýkrát v sezóne na dno síl?
„Žreb ligy nám prial. Bez toho, aby som niekoho podceňoval, treba povedať, že sme v prvých piatich kolách hrali proti súperom, ktorí nie sú kandidáti na medailu. V Myjave sme odohrali najťažší zápas v sezóne. Domáci potvrdili, že sú na inej úrovni a bolo to náročné. Sme veľmi radi, že sme na pôde tohto silného súpera vyhrali, aj keď len za dva body, no po takom priebehu môžeme byť šťastní. Osobne ma teší, že sme si víťazstvo museli vybojovať.“

Si známy svojim skvelým servisom, ale 10 es sa nepodarí každý deň…
„Je to dosť a teším sa z nich, ale nepreceňujem to. V Myjave je totiž nízka hala a väčšina z tých es bolo takých, že to prihrali do stropu. Boli aj čisté esá, ale väčšina skončila v strope. Na druhej strane aj ja som mali asi päť odpalov, takže to je fifty-fifty (smiech).“

Všimol som si, že v tajbrejku si po neúspešnom side-oute ukázal nahrávačovi Kamilovi Feňovi, že ďalšiu loptu daj mne! Aj sa tak stalo a zložil si ju. Cítil si, že musíš zobrať zodpovednosť na seba?
„Celkovo som sa v zápase necítil na útoku dobre, bol som trochu nesvoj. V tej chvíli som však cítil, že musím dostať loptu, pretože som videl, že na bloku je proti mne Domino Mračko a veril som, že urobím bod. Bola to aj súčasť taktiky, mali nižších hráčov na sieti a od trénera sme mali pokyn, že útočiť mám ja. Kamilovi som to ešte potvrdil nech nič nevymýšľa, že pôjdem ja (smiech).“

Ešte je možno skoro, ale ako hodnotíš svoj návrat do extraligy po deviatich rokoch?
„Pomaličky sa zohrávame, na tréningoch to ešte nie je ono, ale času je ešte dosť. Každým tréningom sa zlepšujeme a verím, že to bude úspešná sezóna. Čo sa týka ambícií, tak nebudem hovoriť, že chceme hrať pekný volejbal a s tým bude spokojný. Prišli sme sem preto, aby sme niečo dosiahli. Máme kvalitný káder a ja osobne poviem na rovinu, že chcem vyhrať titul.“

V prvých piatich kolách tréner Šalata opory šetril a keď bolo o výsledku prakticky rozhodnuté, tak nasadil hráčov z lavičky. Vyhovoval ti taký pomalší štart do sezóny?
„Tréner nám už začiatkom sezóny vravel, že ak bude šanca, tak bude striedať, aby boli vyhratí všetci hráči. Mne osobne to vyhovovalo, šetrili sa sily a zdravie a som rád, že to takto robil a možno ešte bude robiť.“

Už o pár dní bude v Prešove volejbalový supervíkend. V sobotu privítate Prievidzu a v nedeľu Komárno, teda tímy zo špičky. Čo si od zápasov sľubuješ?
„Mám rád takéto zápasy a teším sa. Človek sa lepšie nahecuje a je to atraktívnejšie aj pre divákov. Vieme aká je sila oboch družstiev, ale ideme vyhrať. Prievidza má troch Venezuelčanov, Vlčka, mladého Halandu, či Kubša, kvalitný tím má aj Komárno a máme sa na čo tešiť.“

Po dlhom čase hráš doma, z čoho má určite radosť aj tvoja rodina. Chodia na volejbal aj dcérky Kvetka (5) a Terezka (2)?
„Chodia a verím, že ich to baví. Po zápase vždy vybehnú na palubovku a hrajú sa s loptami. Zaujímavé to však má Mišo Červeň, pretože na timeoutoch za ním vždy pribehne jeho mladší syn, že tato poď už domov. On to má teda ťažšie (smiech). Som rád, že som nonstop s rodinou, dcérky aj manželka chodia na volejbal a je to super.“

V reprezentácii si odohral 161 zápasov, naposledy však v januári na neúspešnej kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta. Prijal by si ešte pozvánku do národného tímu?
„Ak bude forma a zdravie, tak určite.“

KTO JE MARTIN SOPKO

Zdroj: Filip Hudec, SVF