ROZHOVOR: V 21-tke vymenil futbalovú loptu za volejbalovú a oplatilo sa

on dec 15, 17 • by • with Žiadne komentáre

205 centimetrov vysoký, skúsený blokár je neprehliadnuteľnou súčasťou základného kádra prešovského volejbalového tímu VK MIRAD PU Prešov a to nielen kvôli svojej výške. Na konte má 93 reprezentačných štartov, zúčastnil sa ME v Rusku, Svetovej ligy a vyhral Európsku ligu. Pôsobil na...
Pin It

Home » Novinky » ROZHOVOR: V 21-tke vymenil futbalovú loptu za volejbalovú a oplatilo sa

205 centimetrov vysoký, skúsený blokár je neprehliadnuteľnou súčasťou základného kádra prešovského volejbalového tímu VK MIRAD PU Prešov a to nielen kvôli svojej výške. Na konte má 93 reprezentačných štartov, zúčastnil sa ME v Rusku, Svetovej ligy a vyhral Európsku ligu. Pôsobil na Cypre, v českej, poľskej aj francúzskej najvyššej súťaži. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, profesionálnu kariéru začal v Prešove a po niekoľkých rokoch sa tu opätovne vrátil. Bilancia s Prešovom, 3x víťazstvo v Slovenskom pohári, 2x majstrovský titul, 1x striebro, 2x bronz, hovorí asi za všetko. Krásneho životného jubilea 40. rokov sa v tomto období dožíva skvelý športovec a človek s veľkým srdcom pre volejbal, MICHAL ČERVEŇ. Pri tejto milej príležitosti sa s nim zhovárala Jana Palenčarová.

Majstrovská trofej v rukách Michala Červeňa v roku 2014/2015

– Michal, 40. rokov je pre športovca parádny vek. Bilancuješ, zamýšľaš sa nad kariérou?
Vôbec nebilancujem, ak by mi to ľudia nepripomínali, tak ani neviem, že mám už toľko rokov. Necítim sa nato. Beriem vek tak, ako ide a špeciálne sa nad tým nepozastavujem.

– Začiatok tvojej volejbalovej kariéry bol vcelku bizarný, keďže do svojich 21 rokov si bol futbalovým brankárom. Prečo si z futbalu presedlal práve na volejbal?
Od skorého veku som mal blízko k športu. V roku 1996 som prišiel do Prešova na Technickú univerzitu, študoval som na Fakulte výrobných technológií. Po troch rokoch som školu prerušil, lebo ma to viac-menej nebavilo. Mal som tu dobrého kamaráta Milana Gešperíka, ktorý ma jeden večer zobral na volejbalový tréning a povedal som si, že to by mohlo byť niečo pre mňa, no a zostal som pritom doteraz. Volejbal som robil aj popri vojenskej službe. Nakoniec sa mi podarilo dokončiť aj vysokú školu na Prešovskej univerzite.

Michal mal loptové hry v krvi od útleho veku


– Začínal si vo VK PU Prešov a po zlatej sezóne 2004/2005, kedy muži získali titul aj Slovenský pohár a prešovské družstvá vo všetkých kategóriách skončili v súťažiach na 1. miestach si dostal ponuku zo zahraničia, kde viedli tvoje prvé kroky?
Z Prešova som v roku 2005 prestúpil do volejbalového klubu Enosis Neon Paralimni na Cypre, kde som bol rok. Po sezóne som podpísal zmluvu s vtedajším prvoligovým českým tímom VK Ferram Opava, s ktorým sme získali bronzové medaily a tam som dostal ponuku hrať v poľskej lige. Volejbalová liga v Poľsku má nesmiernu kvalitu. V čase, keď som tam pôsobil, a myslím, že je tomu tak doteraz, to bola tretia najlepšia volejbalová liga na svete a ja som sa tešil, že budem mať možnosť hrať s najlepšími. Dostal som sa do klubu Delecta Bydgoszcz, kde som zostal nasledujúcich 5 rokov.

– Okrem cyperskej, českej a poľskej si si vyskúšal aj francúzsku ligu. Kde si sa cítil najlepšie?
Áno, po odchode z Poľska som bol rok vo francúzskom tíme Avignon Volley-Ball a o sezónu neskôr v Ajacciu, s ktorým sa nám podarilo získať ligový bronz. Najlepšie obdobie, čo sa týka profesionálnej kariéry som zažil v Poľsku. Aj čo sa týka zázemia, tam to bolo na špičkovej úrovni. Pre mňa bolo vtedy najdôležitejšie, že som pravidelne hrával, čo ma posúvalo výkonnostne hore.

So spoluhráčmi z poľského tímu Delecta Bydgoszcz

– Vnímal si úroveň volejbalových klubov „vonku“ a na Slovensku? V čom je podľa teba najväčší rozdiel?
Od zahraničného hráča sa stále očakáva, že bude lepší ako domáci, alebo prinajmenšom sa vyrovná domácim. Tam sa na človeka vyvíja enormný tlak. Poľská aj francúzska liga boli v porovnaní so slovenskou, v čase keď som odchádzal, kvalitatívne na míle vzdialená. Musím však dodať, že keď som sa vrátil v roku 2014, tak som bol milo prekvapený kvalitou slovenskej ligy. Po tých 9 rokov sa to naozaj posunulo a stále sa to zlepšuje.

– Keď si bol mimo Slovenska, tak si aspoň okrajovo venoval pozornosť vývoju slovenského volejbalu?
Vnímal som len Prešov ako klub, že mal po úspešnom období výrazné problémy. Funkcionárske nezhody, finančné nezrovnalosti, dokonca predali licenciu, čo ma mrzelo, ale hlboko som to neštudoval.

– Ako vnímaš postavenie volejbalu ako športu na Slovensku?
Škoda, že sa volejbalu v médiách nevenuje viac pozornosti. Myslím, že aktuálna extraliga je určite zaujímavejšia ako 2. futbalová alebo hokejová, ale to sú veci, ktoré neviem ovplyvniť a preto sa nad nimi nezamýšľam.

V prešovskom klube sa kladie veľký dôraz aj na výchovu volejabalovej mládeže

– Rozhodnutie o návrate na Slovensko si plánoval dlhšie, alebo sa ti spontánne zacnelo za rodnou hrudou?
Po 9 rokoch v zahraničí sme si s rodinou povedali, že asi stačilo. Mal som možnosť zostať vo Francúzsku, ešte minimálne rok, ale odmietol som to. Starší syn Michal už v tom čase chodil na základnú školu a mladší Matúš sa chystal do prvého ročníka, takže bol ideálny čas na návrat. Vrátili sme sa v roku 2014 a rokoval som s viacerými slovenskými klubmi. Dostalo sa ku mne, že prešovský volejbal sa medzičasom opäť dostal na nohy a po veľmi krátkom stretnutí s vedením a trénerom sme sa dohodli na spolupráci.

– S manželkou a synmi žiješ v dedinke Dukovce neďaleko Prešova. Po tvojom návrate sa vraj stávalo, že za tebou prišiel počas zápasu cez prestávku medzi setmi synak s prosbou: „Tato, poď už domov!“ 🙂 Ešte sa to stáva? Alebo už chalani tatovi doprajú čas na volejbal?
Áno, je to pravda. 🙂  Stalo sa to, keď bol Matúš mladší. Teraz sú to už veľkí chlapi.

– Vedieš synátorov k volejbalu, alebo celkovo k športu?
Určite áno, Michal chodil na volejbal. Aktuálne má za sebou zdravotný zákrok, ktorý mu neumožňuje sa venovať športu naplno, ale myslím, že o rok to bude lepšie. Mladší Matúš navštevuje všeobecnú športovú prípravu.

– V Prešovskom tíme si sa po 9 rokoch stretol so „zlatými chlapcami“  Maťom Sopkom i Kamilom Feňom, s ktorými sa Ti podarilo opätovne získať buď titul alebo Slovenský pohár. Trúfate si na double?
S Maťom sme boli spolu na začiatku v Prešove, potom v Poľsku a tiež v reprezentácii. Dá sa povedať, že to spolu ťaháme už 13 rokov. Uvidíme tohto roku, ako sa to vyvinie.  Ťažko povedať. Ostatné tímy extraligy sa zlepšujú, ale double by bolo fantastické.


V slovenskej reprezentácií aj v poľskej lige. Už 13 rokov to ťahá Michal so spoluhráčom Maťom Sopkom

– Fungujú vo volejbale nerozlučné priateľstvá? Podarilo sa Ti také nadviazať?
Volejbalové priateľstvá sa nadväzujú ťažko, keď sa človek presúva z roka na rok inde. Cez volejbal som spoznal kopec zaujímavých ľudí a mám veľa kamarátov. Niektorých bližších, niektorých vzdialenejších, ale priateľstvá na život a na smrť to asi nebudú.

– Rozmýšľaš ako bude vyzerať tvoj život po ukončení profi kariéry? Si absolventom Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulty športu v odbore telesná výchova…
Priznám sa, že sa mi do toho moc nechce. Aj keď napríklad Maťo Sopko už do toho skočil (*zastupuje učiteľa telesnej výchovy na Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove pozn. redakcie). Momentálne si to neviem predstaviť. Som nastavený na úplne iný režim, ale možno by som sa do toho pomaly dostal. S deťmi to nie je jednoduché.

– Úvod aktuálnej sezóny nebol pre Prešov ideálny, ale už sa to dostáva do tradičných, ambicióznych koľají. Aké je nálada v tíme?
Začiatok sezóny naozaj nebol najľahší, hlavne sme mali na pozícií nahrávača troch rôznych chalanov. Ale spätne, keď sa nato pozerám, tak sa nám podarilo vybuchnúť len vo Zvolene, kde určite zahralo rolu to, že to bol prvý domáci zápas nováčika extraligy, kde sa hráči pred plným publikom vyhecovali k supervýkonu. Ostatné zápasy, kde sme nebodovali, boli proti mužstvám, ktoré majú rovnako ako my najvyššie ciele a niektoré dokonca dvakrát vyšší rozpočet. Myslím, že sme počas zápasov základnej časti vyladili formu.


Radosť v šatni po zisku majstrovského titulu

– Ktorý tím extraligy je podľa teba najväčším ašpirantom na zisk titulu a Slovenského pohára?
Extraliga je ešte dlhá, ale my by sme to mohli potiahnuť a získať opäť Slovenský pohár. Poviem, že šance má Prievidza, Nitra, Svidník, Košice a samozrejme aj my, ale ak mám povedať len jeden tím, tak hovorím Prievidza. Ale len preto, že to pre nás nechcem zakríknuť. My pomaličky, nenápadne, zabojujeme vtedy, keď to nikto nebude očakávať. 😊

KTO JE MICHAL ČERVEŇ?

Narodil sa 16.decembra 1977 v Liptovskom Mikuláši (pochádza z obce Žiar)
Post: blokár (VK MIRAD PU Prešov)
Výška: 205 cm
Váha: 102 kg
Smečiarsky a blokársky dosah: 345/330
Počet štartov v seniorskej reprezentácií: 93
Debut v seniorskej reprezentácií: 20. mája 2005 v prípravnom stretnutí v Kedzierzyne proti Poľsku

FOTO: archív klub VK MIRAD PU Prešov, archív Delecta Bydgoszcz, súkromný archív Michala Červeňa, SVF

Vždy čerstvé informácie z diania v klube VK MIRAD PU Prešov nájdete na Facebooku a Instagrame. NOVINKOU  je náš oficiálny YOUTUBE kanál! Odoberajte, zdieľajte, lajkujte, komentujte, ĎAKUJEME! #vkmiradpupresov #miradfamily #fandimepresovu #miradarmy

Scroll to top